Slimák a dážďovka
Raz po daždi vyšiel slimák na prechádzku. Stretol dážďovku : „Čau, slimák, nedobehneš ma !“ Slimák si z toho nerobil ťažkú hlavu. Na druhý deň, tiež po daždi stretol dážďovku : „Čau, slimák, nedobehneš ma!“ Tak rýchlo sa plazila, že si ani nevšimla, že pred ňou stojí sliepka : „ Mňám, to bude pochúťka!“ Len čo ju chytila do zobáka, začala kričať: „Jáj, pomóc! Pomôž mi slimák, prosím! Už sa ti nikdy nebudem vysmievať!“ Vtedy slimák poprosil sliepočku, aby ju pustila. Dážďovka sa mu poďakovala a odvtedy boli dobrí priatelia.
Aj zlému priateľovi sa dá pomôcť ak sa ti ospravedlní.
Dedičstvo
Bol raz jeden starček a ten starček mal troch synov. Pondelok, Utorok a Štvrtok. Keďže bol už veľmi starý, zavolal si svojich troch synov a chcel sa porozprávať o dedičstve.
„Pondelok, tebe dávam dom vo vedľajšej dedine a za odmenu prídeš každý pondelok na môj hrob“ - povedal starček. Pondelok vzal nohy na plecia a už bežal do vedľajšej dediny.
„Utorok, tebe dávam salaš a päť ovečiek a za odmenu prídeš každý utorok poliať kvety na môj hrob“ – povedal starček. Utorok sa poďakoval a šiel za nosom. Ostal už iba tretí syn.
Štvrtkovi chcel dať pole, ale keďže mal obe ruky ľavé, tak sa rozhodol inak.
„Tebe dám môjho koníka Pejka a za odmenu prídeš každý štvrtok zapáliť sviečku na môj hrob“ – povedal starček. Štvrtok bol prekvapený, lebo otec ho mal veľmi rád a nečakal, že dostane iba obyčajného Pejka.
Keď otec zomrel, Štvrtok sa vybral na svojom Pejkovi ďalej do inej krajiny, ale aj tak sa vrátil s dlhým nosom. Zistil, že aj keď prešiel polku sveta, stále hľadal včerajší deň.
Chcel splniť želanie svojho nebohého otca.
Radka Auxtová, 5. A
Ako šiel Kubo včerajší deň hľadať
Išiel raz Kubo do záhrady včerajší deň hľadať. Šiel za nosom, až natrafil na med. Bol trochu hladný, tak si ho chcel zobrať. Keďže mal obe ruky ľavé, tak to skúsil s nohami. Ani sa naň nestihol natiahnuť a zo stromu zoskočil medveď. Kubo chcel vziať nohy na plecia, ale si pomyslel, že by to asi nestihol, tak sa prepadol pod zem. Po chvíli medveď odišiel a skočil do blízkeho mora. Keď odišiel tak sa rýchlo vyhrabal, lebo si pomyslel, že by ho medveď ešte mohol prekvapiť a vrátiť sa. Nechcel už včerajší deň hľadať ani s medveďom sa už nechcel stretnúť. Tak teda odcválal domov s dlhým nosom.
Simona Srnková, 5. A
